Túto vetu si hovorí asi väčšina vodičov áut trčiacich ráno v zápche cestou do práce. A ty si jedným z nich! Len si to priznaj. Trčíš v tej zápche už hodinu, a vôbec sa to nehýbe. Nervozita stúpa s blížiacim sa začiatkom pracovnej doby, prvej hodiny v škole (kam vezieš svoje dieťa), alebo začiatkom stretnutia s tvojím obchodným partnerom.
Motorky
Motorky som vždy obdivoval, a mojím už detským snom bolo raz motorku vlastniť. Túto radosť som si doprial približne pred tromi rokmi vo veku 33 rokov. Nejazdím na nej denne, skôr som výletný motorkár. Motorku mám väčšiu a nie úplne vhodnú do mestkej premávky. Z času na čas si však doprajem na nej aj cestu do práce.
Jedna zápcha
Tento článok som chcel napísať už dávnejšie, avšak vždy som potom na to zabudol. Tentokrát ma však k tomu donútila jedna "zlatá pani".
Do práce v Bratislave dochádzam každý deň z blízkej obce podobne ako mnohí iní "cezpoľní". Vzhľadom na rozkopávku Račianskej ulice v Bratislave od začiatku týždňa som sa rozhodol, že vymením pohodlie auta za motorku, aby som sa do práce dostal v pondelok ráno rýchlejšie. Zápcha bola tentokrát extrémna a autá stáli už od začiatku Rače (mestká časť Bratislavy). Odhadom tam tí chudáci strávili ráno minimálne hodinu a pol. Nezvolil som inú cestu i keď som videl tú pohromu, veď som bol na motorke. Pustil som sa do "štrikovania", predierania sa pomedzi autá. Nakoľko mám motorku väčšiu a menej obratnú, jazdím s ňou v takejto premávke pomalšie tak, aby som nevyrobil kolíziu. Nepotrebujem a nechcem nikomu oškrieť auto, ulomiť spätné zrkadlo, ale hlavne nechcem spadnúť a dolámať sa.
Na dvojprúdovej ceste mám ako motorkár jedinú šancu a to zvoliť si cestu medzi autami po prerušovanej čiare, ktorá oddeľuje jednotlivé pruhy. Potrebujem k tomu ochotu vodičov áut aby mi uvoľnili prejazd tým, že nebudú jazdiť nalepení na stredovej čiare, resp. že sa vyhnú o doslova pár centimetrov.
Zlatá pani
Ale aby som nezabudol na "zlatú pani", ako sa tak predieram siahodlhou Račianskou ulicou (...mimochodom, existuje v BA dlhšia ulica?) a už ma naozaj bolela ľavá ruka z neustáleho stláčania spojky (spomínal som na svoj automat v aute), dopracoval som sa až k Mladej Garde, kde stáli družne v zápche dve autá pomedzi ktoré som sa jednoducho nezmestil. V takom prípade vždy zastavím a čakám... a čakááám a... a väčšinou ma niekto v spätnom zrkadle zbadá a ak mám šťastie, tak vytočením kolies a posunutím sa pol metra ma nechá prejsť.
Vodič pravého MODRÉHO auta si ma po chvíli všimol a čo mu dovolila situácia snažil sa ma pustiť dopredu.
ĎAKUJEM :), naozaj pri každom vodičovi, ktorý urobí tento ústretový krok si vždy poviem ďakujem. Bohužiaľ, väčšinou im to nemám ani len ako povedať, či ukázať, pretože zrovna v zápche potrebujem obe ruky pevne na riadidlách, jednou ovládam plyn, druhou spojku. Jedine tak ukázať poďakovanie nohou... hmmm, to by mohli všelijako pochopiť :)
Vozidlo bližšie neurčenej značky v ľavom pruhu bolo v ZLATEJ metalíze, sedela v ňom pani, ktorá mala v jednej ruke mobil, v druhej volant. Starostlivo sledovala situáciu v ktorej sme sa my traja ocitli. Rozhodla sa ju riešiť jednoducho a čo najviac mi znemožniť prejazd. Ak sa pán MODRÉHO auta pohol o 20 centimetrov doprava, ona sa pohla 20 centimetrov tiež. Tiež doprava. Hlavu mala pritom vykrútenú tiež doprava, aby ma mala maximálne "pod kontrolou" a náhodou sa mi nepodarilo prejsť dopredu. V jeden moment skoro došlo ku kolízií, následkom ktorej by som mohol jedine zletieť na zem.
Podarilo sa mi nakoniec prejsť, za čo som si vyslúžil ešte pohľad do jej krvavých očí a výrazu v tvári (z ktorého sa jej budú robiť vrásky), niekoľko nadávok, ktoré sa dali ľahko odčítať z jej úst. Držala pritom trúbu a kričala. (odporúčam buď iba trúbiť, alebo iba nadávať, lebo ako by som to... no nebolo počuť tie nadávky)
Ale dosť bolo zlatej pani, práve ona mala v tomto príbehu poslúžiť skôr ako obraz slovenských vodičov áut. I keď bola skutočná, dokopala ma k tomu sa konečne k tejto téme vyjadriť viac verejne.
Aby všetci boli spokojní
Ochota vodičov dokáže umožniť ľahko voľný prejazd motorkárom, či cyklistom, pričom ich to nebude stáť žiaden čas navyše strávený v zápche. Často sa stretávam aj vo svojom okolí, ako vodiči áut nadávajú na motorkárov, že sa v zápche predbiehajú, že oni sa kvôli nim dostanú do práce neskôr atď. Vo vyspelých metropolách nie len v Európe, ale kdekoľvek na svete, kde jazdí viac motorkárov, sa s nimi ostatní účastníci naučili koexistovať. Existujú tam vyhradené pruhy pre cyklistov, a motorkárov nechávajú v zápche, či na križovatke ísť dopredu, pretože vedia, že motorka, či skúter z križovatky odíde tak rýchlo, že si to nestihnú ani uvedomiť. Jedna z najdôležitejších výhod motoriek na cestách je ďaleko menší priestor ktorý zaberajú na ceste, či pri parkovaní.
Pripravil som jednoduchú ukážku:
Keď stojím ráno v zápche a pozorujem ostatné autá, tak vo väčšine áut sedí jeden človek. Jeden človek = jedno auto. Jedno auto zaberie na ceste miesto ako cca 2,5 motorky.
Skúste sa na to pozrieť z inej perspektívy:
Stojíte v zápche a pred Vami je 200 áut. Zápcha má napr. 600 metrov a budete tam stáť 15 minút.
Ak by ste zrazu 50 áut stojacich pred vami vymenili za motorky, zápcha sa skráti o cca. 90 metrov a vaše čakanie sa skráti o 5 minút.
Výpočet nie je matematický, je iba odhadovaný.
ĎAKUJEM
Na záver sa chcem naozaj poďakovať všetkým vodičom, ktorí sú ohľaduplní voči motorkárom, ktorí ma v zápche pustia dopredu, ktorí mi dajú prednosť ak sú na vedľajšej ceste, ktorí nejednajú z pozície väčšie vozidlo = mám prednosť v jazde, ktorí si uvedomujú že ťuknutie do druhého auta vyrieši poisťovňa, ale ťuknutie do motorkára už nemusí vyriešiť nikto.
A nikdy neberte drogy za volantom
Všetkým Vám, ktorí ste dočítali môj prvý blog až sem, vďaka za Váš čas a prípadné zdieľanie.
Tini
a dáte o ňom vedieť na sociálnych sieťach jednoduchým kliknutím na niektorú ikonku:
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť